Nigéria je krajina uviaznutá v dramatickom paradoxe. Čím viac bude jeho populácia bohatnúť, tým viac bude chudobnejšia. Najľudnatejší národ v Afrike a najväčší producent ropy na čiernom kontinente zaznamenal v posledných rokoch rast svojej ekonomiky až o 60%, čo ho v údajoch Svetovej banky umiestnilo pred Juhoafrickú republiku.
Najnovší prieskum o úrovni chudoby v tejto krajine, publikovaný v roku 2012, však ukazuje, že 61 % Nigérijčanov žije z menej ako jedného dolára na deň, v porovnaní s 52 % v roku 2004. V severnom regióne, kde podľa odhadov Amnesty International islamistické povstania v tomto roku doteraz zabili viac ako 600 ľudí, je chudoba ešte závažnejšia.
Tieto čísla podčiarkujú nedostatky nigérijskej vlády a existujúcu ekonomickú nerovnováhu. Podľa Svetovej banky vzrástla ekonomika krajiny v roku 2006 o 6 %, ale v tom istom roku patrili zásoby potravín pre obyvateľstvo k najvzácnejším v Afrike.
Nigérijská ekonomika prosperuje vďaka rope z juhu. Surová ropa tvorí 80 % celkových vládnych príjmov a 95 % jej exportu. Napriek tomu je 24 % populácie v produktívnom veku nezamestnaných, a to v krajine, kde je pozoruhodné, že 62 % zo 177 miliónov obyvateľov má menej ako 25 rokov. Nezamestnanosť mladých ľudí preto predstavuje vážnu hrozbu pre hospodársku a politickú stabilitu krajiny.
Ak je na juhu ropa, na severe Nigérie žije 80% obyvateľstva pod hranicou chudoby. Nedostatok príležitostí spôsobil, že milióny ľudí migrovali na juh a hľadali si prácu. K tomu treba pripočítať konflikty islamistických skupín, ktoré sa snažia destabilizovať vládu teroristickými kampaňami, ktoré si v posledných rokoch vyžiadali už tisíce obetí.
Práve nerovnomerné rozdelenie ropného bohatstva je základom ekonomického paradoxu Nigérie . Krajina sa zamerala na rozvoj ropného, bankového a telekomunikačného sektora, pričom zanedbávala okrem iného poľnohospodárstvo. Ak by vláda poskytovala väčšiu podporu tým, ktorí obrábajú pôdu, možno by táto nerovnováha nebola taká výrazná.
Sociálny pokrok je nakoniec v Nigérii pomalý. Spolu s Afganistanom a Pakistanom sú jedinými krajinami na svete, kde je obrna stále endemická. Je to len malý, ale krutý príklad toho, koľko toho ešte musí dorásť.
Obrázok - Slnko